Krásne strávené detstvo na dvore pred domom skákaním cez švihadlo, hraním futbalu, či vybíjanej už naše deti nepoznajú. Zatvorené doma pri počítačoch, tabletoch, telefónoch, alebo Xboxoch nepoznajú hry, ktoré sprevádzali naše detské časy. Deti rýchlo dospievajú bez toho, aby v sebe budovali zmysel pre tímové hry. Individualizmus, sebectvo, obezita to všetko kráča ruka v ruke životom dnešnej mládeže. Poďme si zaspomínať aké krásne detstvo sme mali my.  Vedeli sme sa vynájsť za každého počasia a ročného obdobia.

Slepá baba. Kto by ju nemiloval? Vo vymedzenom priestore sme vybrali jedného z nás, ktorý predstavoval slepú babu. Zaviazali sme mu oči a dobre s ním zatočili. Ostatní sme sa rozbehli do okolia a chudák slepá baba sa nás snažila chytiť. V prípade, že bola úspešná, musela dotykom zistiť o akého kamaráta ide a ten sa následne stal slepou babou.

Skákanie cez gumu. Táto hra bola pre tri deti. Dve z nich si gumu omotali okolo nôh, aby vytvorili obdĺžnik a tretie dieťa cez gumu skákalo rôzne typy skokov, ktoré sa vopred určili. Náročnosť sa stupňovala tým, že sa postupne guma posúvala smerom hore.

Hádzanie guľôčok do jamky. Farebné guľôčky boli dokonca cenným materiálom, s ktorým sa obchodovalo. Mohli byť dúhové, kryštálové, rôznych farieb a z rôznych materiálov. Do zeme sa vyhĺbila jamka a približne meter od jamky sme si nakreslili štartovaciu čiaru. Každý hráč dostal 10 guliekk jednej farba. Rozhodili sa guľky a tá, ktorá bola najbližšie k jamke, tej majiteľ hru začal. Šťuchaním prstom do guľôčky sme sa ich snažili dostať do jamky. Vyhrával ten kto dostal všetky guľky do jamky ako prvý. Hráči sa po každom šťuchnutí striedali a mohli sme byť dokonca zlomyseľný a našou guľôčkou odbiť súperovu z dráhy.

Sochy.Táto hra bola veľmi zábavná a veľa sme sa pri nej nasmiali. Zo skupiny detí sa vybralo jedno, ktoré sa ostatným otočilo chrbtom a zakričalo – sochy, sochy, premeňte sa! Deti si vopred premysleli nejaké povolenie, na ktoré sa následne hrali. Dieťa, ktoré bolo k ostatným otočené chrbtom, podišlo k prvému hráčovi a dotykom sochu zaplo. Táto socha začala vykonávať nejaké povolanie bez čo i len jedného slova.  Ak sme uhádli o aké povolanie ide, deti sa vymenili.

V prípade, že nám počasie neprialo, schovali sme sa do postavených bunkrov, alebo navštívili jedného z kamarátov a hrali karty, spoločenské hry, dievčatá sa venovali svojim bábikách a chlapci si porovnávali zbierky autíčok. Ďakujeme, že sme mali také krásne detstvo.